CESTA SO PSIKOM V AUTOBUSE
Keď nemáte auto, je tu táto možnosť. Cestovanie autobusom je však komplikovanejšie už aj preto, že je potrebné sa prispôsobiť predpisom dopravných spoločností, najmä tzv. prepravným poriadkom. Napríklad pravidlom na linkách medzimestskej dopravy na Slovensku je cestovať so psom len na vôdzke a s náhubkom. V lete to môže byť problémom, pretože cesta na dovolenku (aj po Slovensku trvá niekedy viac ako 5 hodín) je obyčajne dlhá a pes s plným náhubkom nemá šancu na vyplazenie jazyka. Vyplazený jazyk mu zabezpečuje ochladenie organizmu (viď. opäť článok prehriatie). Preto kupujte len také náhubky, ktoré sú síce bezpečné aj pre spolucestujúcich, ale zároveň umožnia psovi ochladenie, sú otvorené prúdeniu vzduchu.
Prehriatie organizmu psa naozaj nie je sranda. Máloktoré autobusy majú klimatizáciu (ak, tak nemusí byť pustená). Ak je v autobuse pravidlo mať psa na vôdzke a s náhubkom, dodržme to. Majme psa vychovaného, aby „neotravoval“ ľudí, ktorí cestujú s nami hlasným brechaním, alebo kňučaním, a pre prípad „nehody“ nosme so sebou sáčky, ktorými hovienko pozberáme. Nie je možné očakávať slušnosť od iných, keď sami nie sme slušní. A snáď sa časom zmení náhľad aj druhej strany na nás, psíčkarov.
Ďalším úskalím cestovania busom je nemožnosť zastaviť, keď váš psík má potrebu. Diaľkové linky však zastavujú cca každé 4 hodiny, ak tak máte vychovaného vášho štvornohého priateľa, mal by to vydržať. Ak má žalúdočné, či črevné problémy spojené s cestovaním, obráťte sa na zverolekára. Čo sa týka cien, je potrebné si to zistiť priamo u konkrétneho prepravcu. Takisto niektoré prepravné spoločnosti psov do autobusu proste neberú (podmienky prepravcov spracujeme v našom magazíne v osobitnom článku). Od mnoho ľudí mám informácie, že mali problémy s prepravou psa v autobuse, nehovoriac o dvoch, či viacerých psov. No cestovať do zahraničia busom so psom bude asi tiež mnohokrát problémové.
Náhľad fotografií zo zložky obrazky